Vojenský pekár František Šlachta

Môjho deda Františka Šlachtu zrejme vo vojne zachránilo remeslo, ktorým sa živil. Bol totiž pekár, a tak aj na fronte ho priradili k vojenskej mobilnej pekárni. Z tohto obdobia si viedol podrobný denník, ktorý zachytáva deň za dňom hrôzy vojnového diania. Spomína ale i na udalosti zo zázemia, ktoré sa mu vryli do pamäti (napr. stretnutie v Solnogu s ruskými vojnovými zajatcami, ktorým rakúsko-uhorskí vojaci hádzali chlieb, aby nezahynuli od hladu).